Bratislava rastie, ale chýba jej koncepcia


Rozvoj hlavného mesta naráža na svoje limity. Centrum sa stále viac zahusťuje, voľné pozemky sú zastavané. Kam podľa vás porastie Bratislava?

V prvom rade by to mali byť miesta, na ktorých bolo tej výstavby doteraz z nejakého dôvodu menej – a to napriek vybudovanej infraštruktúre a ďalším možnostiam, ktoré tie miesta ponúkajú. V Bratislave už takýchto miest ale nie je veľa. Jedno z nich však nájdeme napríklad popri diaľnici do hlavného mesta v smere od Malaciek. Územie, ktoré označujeme ako severo-západný rozvojový pól, dlhodobo unikalo pozornosti urbanistov. V porovnaní so zvyškom Bratislavy tu začali stavať sídliská až neskôr – Karlova Ves, Lamač, Dúbravka, Devínska Nová Ves – to všetko sú relatívne nové sídliská a je tam málo tej starej sídelnej štruktúry.

Čím je to podľa vás spôsobené?

Za komunizmu bol zrejme problém aj s blízkosťou rakúskej hranice a železnou oponou. Územie však bolo vnímané už trochu aj ako Záhorie. Mnohí Bratislavčania to vnímali tak, že to je za kopcom, za horou – a tam už nás to netrápi. Bratislava sa týmto smerom rozvíjala trochu v nerovnováhe aj čo sa týka funkcií. Vznikli tu monofunkčné veľké sídliská – ubytovne – no chýbali tu ďalšie mestské funkcie ako pracovné miesta, priemysel, obchod, služby verejnosti. Trochu sa to zmenilo príchodom Volkswagenu a tým, že tam následne prišlo veľa pracovných príležitostí. Stále to však nie je dostatočné a táto časť funkčnej náplne mesta by mala byť v tejto zóne aj naďalej posilňovaná. V tomto západnom póle naďalej dominuje bývanie.

Mala by sa teda Bratislava rozrastať do takýchto voľných oblastí na periférii, alebo treba v centre stavať stále vyššie budovy?

Územie medzi Devínskou Novou Vsou a Záhorskou Bystricou vedľa diaľnice D2 nevnímam ako perifériu. Stále sa pohybujeme v širšom centre, aj plánovaný nultý okruh a prepojenie diaľnice D4 a rakúskej S8 túto oblasť ohraničí zvonku. V prípade projektu Centrop sa na tomto území dá hovoriť o zahusťovaní mesta v rámci jeho existujúcich hraníc. Bratislava je stále roztiahnuté mesto, a tak by určite mala smerovať k väčšej hustote. Tá je v dnešnom urbanizme považovaná za pozitívnu vec, pretože sa efektívnejšie využíva infraštruktúra. Hustota je jedným zo základných pilierov enviromentálnej udržatelnosti.

Čo by pre toto územie bolo z pohľadu architekta - urbanistu najvýhodnejšie?

Tento rozvojový pól potrebuje ponúknuť tomu „mestu za kopcom“ čo najviac mestských funkcií. Aby sa ľudia nemuseli dopravovať za tou mestskou vybavenosťou do centra. To ale neznamená iba viac obchodov, spadá do toho aj výroba, pracovné príležitosti, logistika, obchod a podobne. To všetko sú veci, na ktoré sa v tom projekte Centrop myslelo.

Takú tú typickú priemyselnú zónu, ktorú môžeme vidieť pri vjazde do iných metropol, pri diaľnici D2 v smere z Brna nenájdeme. Chýba tam?

Tento vjazd do Bratislavy je iný, ako vjazdy z iných smerov. Je stále relatívne kultivovaný. Vjazd do mesta je ako výklad, brána do hlavného mesta. Ak je tam dnes pole a za ním fabrika Volkswagen, treba dobre premyslieť, čo tam vznikne, keď sa tá diaľnica obstavia. Bude to vytvárať dôležitý prvý dojem a imidž Bratislavy. Priemyselná zóna, ktorú ste spomínali v otázke, tu viac chýba obyvateľom mesta, ako jeho návštevníkom. Tieto dva záujmy treba dômyselne zladiť.

Takéto problémy by mal zrejme riešiť Územný plán hlavného mesta. Funguje to?

Územný plán by mal v prvom rade obsahovať nejaký plán, víziu. Bohužiaľ, mesto nedokáže jasne definovať svoju vlastnú koncepciu a potom ju ďalej umne, kriticky a odborne prispôsobovať tomu, ako sa vyvíja spoločnosť. Dnes je zmena územného plánu projektom na 5 až 8 rokov – a to je neprípustné, pretože ten život je oveľa dynamickejší. Nie je v ňom navyše napísaná žiadna taká obrovská a nemenná pravda, ktorú by bolo treba chrániť takýmto spôsobom.

O tomto probléme sa ale hovorí už roky. Prečo sa ho stále nepodarilo vyriešiť?

Majú to v rukách ľudia na magistráte. Oni keď sa rozhodnú, že niektorý projekt má víziu a je v súlade s koncepciou rozvoja mesta, tak môžu konať v prospech toho, aby sa ten projekt mohol realizovať. Problém ale je, že zodpovední častokrát radšej volia „bezpečnú“ nečinnosť, ako podporu nejakej myšlienky. Niektoré projekty vraj stoja pre to, že návrhy na zmenu územného plánu sa schvaľujú iba „v balíkoch“. Hoci niektorý projekt by privítali ľudia aj developer, nemôže sa realizovať, lebo v inom projekte z toho istého „balíka“ žiada iný developer napríklad vyklčovať vinohrady.

To je nepredstaviteľné, že niečo takéto vôbec niekde na svete môže takto fungovať. Že v jednom balíku zmien, ktorý sa schvaľuje „áno“ alebo „nie“, je 80 rôznych projektov. Predstavme si, že Národná rada by schvaľovala zákony z rôznych oblastí od zdravotníctva po chov ošípaných v podobných balíkoch. Buď prejdú všetky, alebo ani jeden. Štát by bol paralyzovaný, rozvoj by sa úplne zastavil. Nemôže predsa nejaká drobnosť v Karlovej Vsi čakať na vyriešenie gigantického problému v centre mesta. Takýto systém je absolútne neefektívny, pridáva dalšie zrnká piesku do toho ložiska, ktoré by malo fungovať hladko a plynulo. Už aj bez toho sa to naše „koleso“ točí veľmi ťažkopádne, namáhavo a pomaly. (ca)



mapa Juraj Benetin

Juraj Benetin (35) sa narodil a žije v Bratislave, vyštudoval Fakultu architektúry na Slovenskej technickej univerzite. V roku 2005 založil s architektom Matejom Grébertom ateliér Compass, v ktorom dnes pôsobí ako architekt. Za projekt Slnečnice získal ateliér viacero odcenení, vrátane ceny ARCH za najlepšiu stavbu roka 2013. Je spoluautorom Urbanistickej štúdie Centrop. Angažoval sa vo viacerých občianskych aktivitách. Mimoriadne úspechy dosiahol aj s hudobnou skupinou Korben Dallas. Je ženatý, má jedno dieťa.